Ježiš volá prvých učeníkov

1. Prázdne siete

Šimon vytiahol sieť z vody a položil ju na breh. Z mokrých povrázkov kvapkalo, no medzi nimi sa nezaleskla ani jediná ryba. Celú noc sa s druhmi namáhali na jazere. Vyplávali, spustili siete, čakali a zase ich vytiahli. Teraz už nad kopcami svitalo a ich člny zostali prázdne.

Šimon túžil priniesť domov poriadny úlovok. Namiesto toho si musel čupnúť ku sieti a povyberať z nej kúsky rastlín. Jeden lístok sa mu prilepil na dlaň. Striasol ho, ale lístok sa držal ďalej. Šimon si vzdychol. Aspoň niečo sa dnes nechcelo pustiť.

Pri vode stál aj druhý čln. Pracovali pri ňom bratia Jakub a Ján. Boli Šimonovými spoločníkmi a aj oni mali za sebou dlhú noc. Siete bolo treba vyprať a pripraviť na ďalší lov. Ruky pracovali pomaly, akoby boli rovnako ospalé ako ich majitelia.

Z brehu sa ozývalo čoraz viac hlasov. Prichádzali ľudia a zhromažďovali sa okolo Ježiša. Chceli počuť, čo hovorí o Bohu. Tí vzadu sa naťahovali na špičky, tí vpredu sa posúvali bližšie. Čoskoro stáli tak husto, že pri vode takmer nezostalo voľné miesto.

Ježiš uvidel Šimonov čln. Vošiel doň a požiadal Šimona, aby ho trochu odrazil od brehu. Šimon nechal sieť na zemi, nastúpil a odsunul čln na vodu. Drevo pod jeho nohami ticho zavŕzgalo. Nebol to ďaleký výjazd. Medzi člnom a brehom zostal len pás jazera.

Ježiš si sadol a učil ľudí. Šimon zostal v člne s ním. Nemusel sa predierať davom ani zdvíhať hlavu ponad cudzie plecia. Počul každé slovo. Ešte pred chvíľou chcel iba dokončiť prácu a oddýchnuť si. Teraz počúval spolu s ľuďmi na brehu.

Keď Ježiš dohovoril, obrátil sa k nemu. Požiadal ho, aby vyplával na hlbšiu vodu a s druhmi znovu spustil siete.

Šimon sa pozrel na jazero. Tú vodu poznal. Poznal aj ťarchu prázdnej siete a únavu, ktorá sa mu usadila v ramenách. Veď práve odtiaľ prišli. Celú noc sa snažili a nič nechytili. Mal to všetko začať znova?

„Učiteľ, celú noc sme sa namáhali a nič sme nechytili,“ povedal Šimon. Potom však dodal: „Ale keď to hovoríš ty, spustím siete.“

Najprv sa vrátili k brehu. Šimon s druhmi naložil siete do člna. Kým ich ukladali, dával pozor, aby sa povrazy nezamotali. Potom sa natiahol po vesle. Čln sa od brehu pomaly pohol. Šimon ešte nevidel pod hladinu a netušil, čo tam nájde. Napriek tomu zabral znova. Tentoraz vyplával preto, že dôveroval Ježišovi.

2. Dva plné člny

Na hlbšej vode spustili siete. Mokré povrázky im kĺzali pomedzi prsty a mizli v jazere. Šimon sledoval hladinu. Chvíľu bolo všetko také obyčajné ako predtým: voda, čln, vietor a unavené ruky. Potom začal sieť vyťahovať.

Sieť bola ťažká. Nie trochu ťažšia než v noci. Bola taká ťažká, že sa Šimon musel pevne oprieť nohami o dno člna. Pod vodou sa mihlo striebro. A ďalšie. Ryby naplnili sieť a jej oká sa pod ich váhou začali trhať.

Šimon už nemyslel na ospalosť. Zovrel povrazy a obrátil sa k druhému člnu. Boli v ňom jeho spoločníci. Jednou rukou im dával znamenie, aby prišli pomôcť. Druhou sa usiloval udržať sieť. Toto sami nezvládnu!

Jakub a Ján znamenie zbadali. Ich čln sa priblížil a ďalšie ruky sa natiahli k úlovku. Muži ťahali spolu. Na chvíľu bolo počuť iba špliechanie, dych namáhaných rybárov a údery rýb o mokré drevo.

Ryby rozdelili do oboch člnov. Pribúdali tak rýchlo, až člny klesali čoraz hlbšie. Voda sa dostala nebezpečne blízko k ich okrajom. Pred svitaním nemali nič. Teraz sa oba člny pod váhou úlovku začínali potápať. Muži sa ponáhľali dostať ich k brehu.

Šimon hľadel na ryby, potom na Ježiša. Taký úlovok ešte nezažil. Rozumel sieťam aj jazeru, ale to, čo sa práve stalo, si nedokázal vysvetliť svojou rybárskou šikovnosťou. Pred Ježišom zrazu cítil, aký je malý. Spomenul si aj na to, koľkokrát sám urobil niečo zlé.

Kľakol si pred Ježišom. „Pane, odíď odo mňa,“ prosil. „Som hriešny človek.“ Bál sa, že k niekomu takému dobrému nepatrí. Okolo neho sa leskli ryby, no on mal oči upreté na Ježiša.

Ježiš ho neodohnal. Povedal mu, aby sa nebál. Potom mu oznámil, že odteraz bude získavať ľudí. Zo Šimona rybára sa mal stať rybár ľudí.

Ľudí však nemal chytať do siete ani ich niekam ťahať proti ich vôli. Mal ich pozývať k Ježišovi. Tak ako ľudia na brehu prišli počúvať, mohli prísť aj ďalší. Šimon sa mal učiť prinášať im dobrú správu o Bohu a pomáhať im spoznať Ježiša.

Člny napokon pritiahli na breh. Pod nohami mali znovu pevnú zem. Šimon sa obzrel na siete, ktoré tak dobre poznal. Ešte ráno túžil iba po plnom člne. Teraz pred ním stála celkom iná cesta.

Mohol zostať pri úlovku. Mohol sa vrátiť k tomu, čo vedel robiť najlepšie. Šimon sa však rozhodol ísť za Ježišom. Aj jeho spoločníci opustili člny a pridali sa. Siete zostali pri jazere. Po ceste už nekráčali za rybami, ale za svojím učiteľom.

3. Dvanásti na novú cestu

Od rána s plnými sieťami uplynul čas. Šimon, ktorého voláme aj Peter, chodil s Ježišom a učil sa od neho. Pridávali sa aj ďalší ľudia. Ježišovi žiaci sa nazývali učeníci. Nebolo ich iba dvanásť. Dvanástich apoštolov si Ježiš vybral až neskôr.

Peter bol zvyknutý pozerať sa na vodu a hľadať vhodné miesto na rybolov. Teraz sa učil pozerať na ľudí. Na cestách počúval, ako s nimi Ježiš hovorí. Už nebol iba rybárom, ktorý na chvíľu požičal čln. Zostával so svojím učiteľom a spoznával nový spôsob života.

Neskôr Ježiš vystúpil na vrch, aby sa modlil. Rozprával sa s Bohom celú noc. Zatiaľ čo sa nad krajinou zotmelo a potom znovu prichádzalo ráno, Ježiš zostával pri modlitbe. Čakal ho dôležitý výber.

Keď sa rozvidnelo, zavolal si učeníkov. Z ich väčšej skupiny vybral dvanástich. Medzi vybranými bol Peter aj jeho brat Ondrej, Jakub aj Ján. Rybári od jazera stáli teraz medzi mužmi, ktorým Ježiš zveril novú úlohu.

Týchto dvanástich nazval apoštolmi. Apoštoli sú poslovia: ľudia, ktorých niekto posiela s dôležitou správou. Mali byť s Ježišom, učiť sa od neho a potom prinášať jeho správu ďalším. Nie všetci boli rybári a nie všetci mali rovnaký život za sebou. Teraz mali spoločného učiteľa.

Keď Peter počul svoje meno, pristúpil bližšie. Vedľa neho stáli ďalší vybraní učeníci. Pozrel na svojho brata Ondreja, potom na Jakuba a Jána. Tieto tváre poznal od jazera. Iné ešte len spoznával. Svoje ruky mal stále zvyknuté na veslá a povrazy, no teraz ich nechal voľne spustené. Bol pripravený učiť sa novým veciam.

Pred nimi ležali cesty k dedinám a domom, kde žili ľudia, ktorých ešte nepoznali. Peter sa vydal ďalej so svojím učiteľom a druhmi. V rukách už nedržal mokrú sieť. Kráčal pri Ježišovi a počúval.