Fifo a skratka cez montážnu halu

Pozvanie na preteky

Kuriérsky robot Fifo mal žlté telo so zaoblenými rohmi, dve modré oči na čiernom displeji a štyri malé sivé kolieska. Dvoma krátkymi rukami vedel pevne podržať aj veľký balík. Na chrbte vozil modrú schránku na zásielky. Keď bola prázdna, na nerovnej podlahe potichu klopkala.

Fifo poznal všetky chodby medzi dielňami. Vedel, ktoré dvere sa otvárajú pomaly aj pri ktorej nabíjačke najtichšie hučí ventilátor. Keď však na širokej chodbe stretol Duriho a Rolu, odrazu nevedel ani poriadne pozdraviť.

Duri bol vysoký červený robot s obdĺžnikovým telom a dvoma veľkými čiernymi kolesami. Rola mala nízke zelené valcovité telo, tri malé kolieska a krátku striebornú anténu. Na čiernych displejoch im svietili žlté oči. Obaja jazdili rýchlo a poznali hry, pri ktorých sa stále niečo meralo.

„Dnes skúšame okruh po vyznačenej trase,“ oznámila Rola. „Od nabíjačiek k svetelnej tabuli a naspäť. Pridáš sa?“

Fifovi sa rozjasnili oči.

„Naozaj môžem?“

„Ak nám budeš stačiť,“ podpichol ho Duri.

Fifo si skontroloval batériu. Bola takmer plná. Zásielky už rozviezol a modrú schránku mal prázdnu. Veľmi si želal, aby sa mu dnes nerozklopkala práve pri štarte.

Rola zapla časovač na zápästí. Tri svetielka na ňom postupne zhasli.

Vyrazili.

Na hladkej chodbe kolesá ticho svišťali. Fifo sa držal modrej čiary. Pri zákrute spomalil, aby zostal vo svojom pruhu. Duri s Rolou už čakali pri odbočke.

„Poznáme kratšiu cestu,“ povedal Duri a ukázal na montážnu halu.

Za červeným svetlom

Pri vstupe svietil červený signál. Na veľkej tabuli bol obrázok zdvihnutej dlane a nápis: VSTUP ZAKÁZANÝ. STROJE PRACUJÚ.

Fifo zastal ešte na chodbe.

Z haly sa ozývalo pravidelné hučanie. Kovové rameno uchopilo prázdnu škatuľu, otočilo sa a položilo ju na pás. Klap. Potom sa vrátilo. Za vysokými skrinkami pracovalo ďalšie rameno, no Fifo z neho videl iba lesklý koniec.

„Hala je uzavretá,“ povedal.

„Len pre pomalých,“ odvetil Duri. „Stačí byť dosť rýchly. Vyjdeme rovno pri svetelnej tabuli.“

Rola naklonila anténu.

„Veď prvé rameno práve odišlo nabok.“

Fifo pozrel na miesto, kde chodník mizol za skrinkami. Nevidel, čo je ďalej. Nevedel ani to, kedy sa druhé rameno pohne.

„Celú cestu odtiaľto nevidno,“ povedal. „Ja tadiaľ nejdem.“

Duri sa na kolesách pootočil k nemu.

„Tak budeš posledný.“

Fifo sklopil oči na modrú čiaru. Už si predstavoval, ako po pretekoch zostane sám pri nabíjačke. Možno ho nabudúce ani nezavolajú.

Z haly sa znovu ozvalo klapnutie.

Fifo zdvihol oči.

„Aj tak nejdem.“

Duri s Rolou napriek zákazu vošli do haly. Fifo zostal vonku. Chvíľu ich ešte videl, potom zmizli za skrinkami.

Časovač ďalej odmeriaval preteky.

„Počkaj!“ ozvala sa zrazu Rola.

Fifo stuhol.

„Čo je?“ zavolal z chodby.

„Sme medzi pracovnými zónami,“ odpovedala. Jej hlas znel tenšie než predtým. „Pred nami sa pohybuje rameno. Aj za nami.“

„Myslel som, že najprv prejde škatuľa,“ pridal sa Duri. „Lenže ono sa hýbe inak.“

Stroje pokračovali vo svojom programe. Nevedeli, že roboti usporiadali preteky, a na pretekárov nečakali.

Fifo sa posunul iba po chodbe, aby ho bolo lepšie počuť.

„Idem po správkyňu!“

Tera pozná halu

Správkyňa Tera mala fialové hranaté telo, široké sivé kolieska a okrúhlu bielu lampu na hrudi. Z čierneho displeja sa na Fifa vždy pozerali pokojné biele oči. Pracovala v riadiacej dielni. Fifo jej tam ráno doručil balíček nových kontroliek.

Teraz mu cesta pripadala oveľa dlhšia.

Pri dverách zazvonil. Zvnútra zaznel Terin hlas:

„Ďalej.“

Fifo vošiel tak prudko, až mu schránka zaklopkala.

„Duri a Rola sú v montážnej hale. Vošli cez zakázaný vstup. Čakajú medzi strojmi a nevedia vyjsť.“

Tera hneď odložila kontrolku.

„Ty si zostal vonku?“

„Áno.“

„Dobre. Poď so mnou k riadiacemu pultu.“

Na obrazovke sa ukázala hala zhora. Medzi dvoma pracovnými zónami stáli tesne vedľa seba dva roboty. Červený a zelený.

Tera zapla reproduktor.

„Duri, Rola, tu je správkyňa Tera. Vidím vás. Zostaňte na mieste. Zastavím stroje a prídem po vás.“

„Už sme chceli skúsiť návrat,“ povedal Duri.

„Teraz sa o váš odchod postarám ja,“ odpovedala pokojne.

Fifo sledoval obrazovku. Prsty mal pevne zovreté pri modrej schránke.

Tera spustila bezpečné zastavenie haly. Pás spomalil. Ramená dokončili pohyb a zostali stáť. Hučanie postupne utíchlo.

Fifo už chcel zvolať, že je hotovo, ale Tera ešte kontrolovala údaje na pulte.

„Musím overiť, že sa stroje samy znovu nespustia,“ vysvetlila.

Až keď všetko skontrolovala, vybrala sa k hale. Fifo ju sprevádzal po chodbe.

„Počkaj tu pri pultíku,“ povedala mu pri vstupe.

Fifo prikývol. Bielu lampu na Terinej hrudi sledoval, kým nezmizla za skrinkami. V hale bolo teraz počuť iba tiché odvaľovanie jej koliesok.

Čakal.

Potom sa svetlo objavilo znova.

Za Terou išla Rola a za ňou Duri. Všetci traja vyšli na chodbu. Nikomu nechýbala ani skrutka, no nikto sa neponáhľal.

Okruh pre troch

Tera zabezpečila vstup a zostala pri nich.

„Sú obe batérie v poriadku? Kolesá tiež?“

Rola pomaly prikývla. Duri sa pozrel na svoje veľké kolesá.

„Sú v poriadku,“ zamrmlal. Potom zdvihol displej k Fifovi. „Myslel som, že to poznám, keď som odtiaľ videl prvé rameno.“

„Ja tiež,“ povedala Rola. „A potom som už nechcela byť tá, čo sa bojí.“

Fifo si prešiel prstami po okraji schránky.

„Ja som sa bál, že so mnou prestanete jazdiť.“

Rola vypla časovač. Na chvíľu sa ozýval len ventilátor nad nabíjačkami.

„Prepáč za to posledné miesto,“ povedal Duri. „Nemal som ťa tým nahovárať.“

„A ďakujeme, že si priviedol Teru,“ dodala Rola.

Tera ich odprevadila k začiatku vyznačenej trasy. Potom sa vrátila skontrolovať halu.

Fifo pripojil kábel do nabíjačky. Až teraz zistil, že potrebuje chvíľu stáť. Rola zaparkovala vedľa neho a Duri si našiel voľné miesto z druhej strany.

Keď mali dosť energie, Rola ukázala na modrú čiaru.

„Prejdeme celý okruh spolu?“

Fifo sa pozrel na oboch.

„Aj so zákrutou pri sklade?“

„Aj s tou,“ prikývol Duri.

Vyrazili vedľa seba. Pri zákrute všetci spomalili. Fifova prázdna schránka na spoji podlahy dvakrát zaklopkala.

„Aha,“ ozvala sa Rola, „máme aj vlastný zvonček.“

Fifo sa rozosmial. Pri svetelnej tabuli sa otočili a pokračovali naspäť, stále všetci traja.