Ježibaba, ktorá pokazila Halloween

Dokonalá oslava

Ježibaba Dorota bývala na Tekvicovej ulici. Mala krivý komín, čierneho kocúra Maka a tri metly. Každá visela na svojom háčiku. Dorota mala rada, keď bolo všetko na svojom mieste.

Na Halloween pozvala susedov na oslavu. Chcela, aby bolo všade čisto a aby každému chutilo jedlo. Už ráno si napísala dlhý zoznam. Musela pozametať, navariť, upiecť koláč a vyzdobiť dom. Mako zatiaľ driemal na peci.

Pani Hrušková jej ponúkla pomoc s pečením. Aj malý Adam od susedov chcel pomôcť. Dorota sa im poďakovala, ale oboch poslala domov. Bola si istá, že všetko zvládne sama.

Vonku šuchotalo žlté lístie. Deti chodili po ulici v maskách a niesli lampáše. Dorota chcela každému upiecť koláčik v tvare mesiaca.

Lenže popoludní ešte nebolo nič hotové. Po stole sa váľali stužky. Tekvica čakala na krájanie. Na podlahe ležali omrvinky.

Dorota otvorila knihu kúziel. Dole na strane bolo niečo napísané malými písmenami. To si však neprečítala. Ponáhľala sa.

Mávla prútikom nad metlami a prikázala im pozametať celý dom.

Metly zoskočili z háčikov. Jedna zamietla omrvinky. Druhá prach pod stolom. Tretia začala zametať Makov chvost.

Mako nespokojne zamraučal. Schoval si chvost medzi labky a vyskočil na pec.

Dorota už čarovala ďalej. Kotlík mal uvariť tekvicovú polievku. Cukríky sa mali samy rozdávať hosťom. Čítala však tak rýchlo, že pomiešala slová oboch kúziel.

V kuchyni čosi puklo.

Žltý cukrík vyskočil z misy.

„Postav sa rovno!“ zapišťal.

Dorota sa od prekvapenia vystrela. Zelený cukrík jej hneď prikázal, aby sa usmiala. Ružový ju nútil poskakovať. Dorota rýchlo prikryla misu veľkým sitkom. Cukríky pod ním ďalej pišťali.

Vtom zabublal kotlík. Dorota zdvihla pokrievku. Vnútri plávala kapusta.

Dorota ho prosila o inú polievku. Kotlík však tvrdohlavo bublal.

„Iba kapustu!“

Dorota ho zakryla a na pokrievku položila ťažkú knihu. Dúfala, že sa kotlík čoskoro upokojí.

Neposlušné kúzla

Zazvonil zvonček.

Prišla pani Hrušková s papierovým netopierom na klobúku. Za ňou stáli dvojčatá Ema a Ela. Mali zelené plášte a na hlavách dračie rohy.

Dorota im s úsmevom otvorila dvere.

Šuch!

Jedna metla postrčila pani Hruškovú späť na chodník.

Šuch, šuch!

Ďalšie dve vyhnali aj dievčatá.

Dievčatá prekvapene hľadeli na Dorotu. Tá rýchlo chytila metly za rúčky. Tvárila sa, že je to iba veselý tanec na privítanie. Zavrela ich do komory a pred dvere postavila stoličku. Až potom mohli susedia vojsť dnu.

Prišiel aj pekár prezlečený za strašidlo a malá Zuzka v modrom plášti s hviezdičkami. Všetci obdivovali svietiace tekvice. V oknách viseli papierové pavúky.

Dorota sa však stále obzerala ku kuchyni.

Po chodbe priskákal zelený cukrík.

„Všetci na jednu nohu!“ zavelil.

Hostia zdvihli nohu. Mysleli si, že sa začala hra, a Dorota im to rýchlo potvrdila. Lenže cukrík im hneď prikázal sadnúť si. Pekár sa na jednej nohe zakýval a skoro si sadol na zem. Dorota cukrík rýchlo prikryla klobúkom.

Z kuchyne sa ozvalo buchnutie.

„Kapusta!“ zaburácal kotlík.

Dorota hosťom povedala, že je to pesnička. Zuzka chvíľu čakala na ďalšie slová. Kotlík však iba znova zakričal to isté.

V komore búchali metly. Pod klobúkom pišťal cukrík. Z kotlíka sa valila para, ktorá voňala po kapuste.

Pani Hrušková znova ponúkla pomoc, ale Dorota pokrútila hlavou. Pokúsila sa usmiať. Bála sa, že sa susedia nahnevajú. Tak veľmi chcela, aby sa im u nej páčilo!

Utrela si spotené čelo a odbehla do kuchyne. Tam znova otvorila knihu. Chcela všetko napraviť ďalším kúzlom. Lenže cukríky kričali a metly búchali tak hlasno, že sa pomýlila znova.

Kotlík poskočil.

Spod pokrievky vyletela celá kapustná hlávka. Potom druhá a tretia. Kotúľali sa po podlahe ako zelené lopty.

Zuzke pripomínali dračie vajcia.

Vtom niekto zaklopal.

Obyčajná drevená vareška

Na prahu stál Adam. Priniesol drevenú varešku, ktorú si jeho mama požičala na miešanie lekváru. Okolo Dorotinej nohy sa prekotúľala kapusta. Adam sa za ňou prekvapene pozrel.

Dorota chcela povedať, že je to ďalšia hra. Lenže už mala dosť vymýšľania.

Sadla si na schodík.

„Pokazila som kúzla,“ priznala. „A neviem ich zastaviť.“

Adam si prisadol a ponúkol jej pomoc. Dorota tentoraz prikývla. Poprosila ho, aby priniesol knihu kúziel.

Našiel ju na kuchynskom stole. Bola taká veľká, že ju niesol oboma rukami. Dorota mu pridržala dvere. Prvý raz v ten večer už nemusela utekať z izby do izby sama. Trochu sa jej uľavilo.

Vrátili sa k hosťom. Dorota sa zhlboka nadýchla.

„Metly vás nemali vyháňať. Cukríky nemali rozkazovať. Potrebujem pomoc.“

Nikto sa Dorote nesmial. Pekár chytil kapustnú hlávku, ktorá sa kotúľala k Zuzke, a priniesol veľký kôš. Pustil sa do zbierania kapusty.

Pani Hrušková si vzala knihu. Našla drobné písmená, ktoré Dorota preskočila, a pozorne ich prečítala. Keď sa slová kúziel pomiešali, čarovní pomocníci prestali poslúchať. Našťastie sa kúzlo dalo zrušiť. Stačilo sa každého dotknúť obyčajnou drevenou vareškou a povedať mu, že už môže oddychovať.

Adam s úsmevom podal Dorote varešku, ktorú priniesol.

Najprv sa pustili do kotlíka. Pekár zbieral kapustu do koša. Pani Hrušková odsunula stoličky, aby sa Dorota dostala bližšie.

Kotlík ešte zahundral čosi o kapuste. Dorota sa vareškou dotkla jeho rúčky.

„Ďakujem, už môžeš oddychovať.“

Kotlík prestal poskakovať. Spod pokrievky mu vykukol posledný zelený list.

Adam mu opatrne napravil pokrievku.

Potom chytili zelený cukrík pod klobúkom a vrátili ho k ostatným. Lenže keď Dorota zdvihla sitko, cukríky sa rozutekali po stole.

Žltý cukrík bežal prvý a ostatné sa ponáhľali za ním.

Ema a Ela podržali nad stolom zelený plášť. Vytvorili z neho malý tunel. Adam na jeho koniec postavil misku.

„Tu máš domček!“ zavolal na žltý cukrík.

Cukrík sa potešil a vbehol do tunela. Ostatné sa pustili za ním.

Popadali do misky. Dorota sa každého dotkla vareškou a zopakovala slová z knihy. Cukríky stíchli.

Mako si spokojne zívol. Konečne mohol priasť bez rozkazov.

Zostali metly.

Dorota odsunula stoličku spred komory. Dvere sa otvorili a metly vyrazili von.

Hostia ustúpili nabok. Metly krúžili okolo stola a šuchotali po podlahe. Dorota ich nestíhala chytať.

Adam si všimol vrece suchého lístia pri záhradných dverách. Napadlo mu, že metly možno prestanú naháňať hostí, ak zbadajú neporiadok. Ukázal na vrece a pani Hrušková vysypala na prah trochu lístia.

Metly sa hneď otočili. Ponáhľali sa k nemu a začali zametať.

Teraz už Dorota nemusela behať. Dotkla sa prvej metly vareškou a zopakovala slová z knihy. Rovnako zastavila druhú aj tretiu. Všetky oprela o stenu.

V dome bolo konečne ticho.

A v tom tichu Dorote hlasno zaškvŕkalo v bruchu.

Pekár sa pozrel do koša s kapustou. Bola by škoda ju vyhodiť. Navrhol, aby upiekli kapustníky, malé koláče plnené kapustou. Sám pripravil mäkké cesto a pani Hrušková pokrájala kapustu. Dvojčatá si už oblizovali pery.

Voňavý koniec večera

V kuchyni bolo čoskoro veselo. Dorota miešala plnku. Deti ukladali koláčiky na plech. Mako sedel na stoličke a strážil, či niečo nespadne.

Adam rozsypal na zem trochu múky. Keď sa obzrel na metly, Dorota sa rozosmiala. Dnes ich už nechala na pokoji. Vzala malú metličku a múku pozametala.

Kým sa koláčiky piekli, deti napravili papierové pavúky v oknách. Jeden mal pokrčenú nohu. Ela mu ju opatrne vyrovnala. Zuzka zatiaľ poukladala vankúše okolo stola.

Dorota priniesla jablkový čaj. Tentoraz ho uvarila v obyčajnom hrnci. Každému naliala plný hrnček a konečne si aj ona sadla.

Teplé kapustníky voňali po masle. Hostia jedli, rozprávali sa a smiali. Potom si zahrali hru na drakov. Tentoraz nikto nemusel stáť na jednej nohe.

Dorota položila na stôl aj misku s cukríkmi. Ema najprv opatrne nazrela dnu. Žltý cukrík ležal celkom ticho. Už nikomu nerozkazoval.

Mako doň jemne ťukol labkou. Potom spokojne zavrel oči a zaspal.

Keď sa Adam lúčil, varešku nechal Dorote. Uložila ju do zásuvky a odprevadila ho ku dverám.

„Prídeš v sobotu?“ spýtala sa. „Chcela by som upiecť jablkový koláč. Zišiel by sa mi pomocník.“

Adam sa usmial.

„Prídem. Ale kotlík necháme spať.“