Ninka a pyžamový ples pre medvedíka

Ninka už mala umyté zuby a na sebe žlté pyžamo s mesiačikmi. Do rozprávky pred spaním zostávalo ešte trochu času. „Dnes bude ples!“ oznámila plyšovým kamarátom a na koberec poukladala tri vankúše.

Zajačici Lili uviazala medzi uši mašľu a psíkovi Bodríkovi nasadila bodkovanú ponožku. „To je tvoja slávnostná čiapka.“ Ponožka sa mu zošuchla na nos. „Výborne. Aspoň mi nebude zima na ňufák!“ potešil sa Bodrík.

Ninka sa zasmiala. Potom sa poobzerala. „A kde je Miško?“ Jej najmilší medvedík sedel na posteli. Spod periny mu vykúkalo iba jedno okrúhle uško.

„Miško, poď! Ples sa začína.“ Medvedík sa ani nepohol. „Ja budem radšej strážiť posteľ.“ Ninka si sadla vedľa neho. „Pred čím?“ Miško chvíľku premýšľal. „Pred… neposkladaným pyžamom.“

„Veď pyžamo je v zásuvke.“ Ninka nadvihla roh periny. Miško si tisol labky k brušku. „Ty dnes nechceš tancovať?“ spýtala sa jemne.

„Chcel by som,“ povedal potichu. „Ale neviem to. Keď urobím krok, druhá labka sa mi pripletie pod prvú. A potom bác!“ Pozrel na kamarátov pri vankúšoch. „Čo ak sa mi budú smiať?“

Ninka mu pohladila uško. „Môžeme si najprv skúsiť jeden krok. Tu pri posteli, iba my dvaja.“ Miško vykukol o kúsoček viac. „Naozaj iba jeden?“ Ninka prikývla.

Postavili sa vedľa seba. Ninka posunula pravú nohu. Miško posunul pravú labku. Potom sa zamyslel, ktorou má pohnúť ďalej, zakýval sa a čupol si na koberec.

„Vidíš?“ vzdychol. Ninka si čupla k nemu. „Vidím, že sme si sadli. To sa na plese môže hodiť, keď nás unavia nohy.“ Miškovi trošku myklo kútikom papuľky.

Z koberca sa ozvala Lili: „Ja poznám iba skákanie. Môžem na plese skákať?“ „Pravdaže,“ povedala Ninka. „A ja viem krútiť chvostom,“ pridal sa Bodrík. „Len tú čiapku si musím otočiť.“

„Ani vy neviete tie ozajstné tanečné kroky?“ začudoval sa Miško. „Aké ozajstné?“ spýtala sa Lili. „Tieto sú moje.“ Poskočila a mašľa jej podskočila s ňou.

Ninka dostala nápad. „Urobíme si vlastný tanec! Každý doň pridá niečo, čo mu ide.“ Lili vybrala malé poskočenie. Bodrík zavrtenie. Ninka zdvihla ruky nad hlavu a urobila pomalú otočku.

„A ty, Miško?“ Medvedík sa postavil a skúsil sa pohojdať z jednej strany na druhú. „Toto sa mi páči.“

„Tak začíname!“ Ninka potichučky pospevovala: „Dup-dup, šuch-šuch, ruky hore, malý kruh.“ Lili poskočila. Bodrík sa zavrtel. Miško sa pohojdal a opatrne pridal jeden krok. Podarilo sa!

Pri ďalšom sa mu labky opäť zamotali. Zastal. Ninka zastala tiež. „Počkáme,“ povedala. Miško si labky napravil. Potom zdvihol hlavu. „Ešte raz tú pesničku.“

Tentoraz prešiel až k modrému vankúšu. Na konci sa uklonil tak hlboko, že sa ho dotkol ňufákom. Všetci zatlieskali a Miško sa spokojne usmial.

Práve vtedy nakukla do izby mama. „Posledný tanec a ide sa do postele.“ Posledný tanec bol celkom maličký. Len hojdanie, tiché šúchanie a jedno medvedie zívnutie.

Ninka uložila kamarátov k sebe a prikryla ich. „Zajtra môžeme zase,“ zašepkal Miško. „Môžeme.“ Medvedík si oprel hlavu o jej plece. Pod perinou ešte raz spokojne pohol labkou. Potom už v izbe zaznelo iba mamine tiché: „Dobrú noc.“